Ak ste aktívny vysokohorský turista či horolezec, určite ste spozorovali, že vaša pleť sa vo vyšších nadmorských výškach extrémne vysušuje a nepomáha ani opakované natieranie hydratačným krémom. Aj počas dlhšieho letu môžeme pociťovať extrémnu dehydratáciu kože, ktorá sa nedá napraviť použitým krémom. Poďte si s nami prečítať, čo je to dehydratácia, aký je rozdiel medzi suchou a dehydrovanou pokožkou a aký krém si zobrať na túry či do lietadla.
Je moja pleť suchá či dehydrovaná?
Nie vždy sme si všetci istí, aký je rozdiel medzi dehydrovanou a suchou pokožkou. Poznanie tohto rozdielu však predurčuje správnu starostlivosť o pokožku.
Dehydrovaná pokožka je väčšinou dočasný stav a dá sa napraviť správnou hydratáciou. K dehydrovanej pokožke sa dopracujeme, keď sa z hornej vrstvy kože, nazývanej stratum corneum odparuje voda rýchlejšie ako sa dopĺňa. Deje sa to napríklad pri použití nesprávnej kozmetiky, silnom vetre a mraze, v horúcom suchom počasí, v preklimatizovaných budovách, nedostatočnom pitnom režime či niektorých kožných stavoch.
Dehydrovaná pokožka môže byť kľudne aj mastná alebo zmiešaná pleť. Fungujú na to dva hlavné postupy- zabrániť vode sa z pokožky odparovať a doplniť vodu vhodnými prostriedkami, najlepšie je oba skombinovať. Čiže, pokožka potrebuje vodu.
Suchá pokožka je typ pokožky a ten je väčšinou daný geneticky. Pokožke chýbajú olejové zložky a má zníženú tvorbu “maziva” nazývaného sébum. Pokožka teda potrebuje lipidové látky.
V konečnom dôsledku sa však oba stavy môžu prejavovať rovnako- šupinatá, matná, svrbivá a začervenaná pokožka, ktorá navyše aj predčasne starne.
Viete, že hydratácia pokožky nie je o samotnej vode?
Voda ako taká, keď sa použije na pokožku, sa takmer okamžite odparuje a paradoxne spôsobuje ďalšie vysušovanie. Takže treba na to ísť trochu ináč.
Oleje hrajú v hydratácii dôležitú úlohu. Oleje pomáhajú zamykať vlhkosť vo vnútri pokožky a posilňujú jej ochrannú bariéru, zabraňujú strate vody z pokožky. A, na rozdiel od všeobecne rozšíreného názoru, prírodné oleje pokožku aj priamo hydratujú. A to celkom fyziologickým procesom- rozkladajú sa pomocou kožných enzýmov na glycerol a mastné kyseliny, pokiaľ im na to dáme čas. Glycerol aj mastné kyseliny významne vplývajú na hydratovanosť a zdravie pokožky.
Podobný proces však nenastane s použitím vazelíny či parafínového oleja. Vazelína vie zabrániť nadmernému odparovaniu vody, v konečnom dôsledku však bráni fyziologickým procesom.
Naša úľavová konopná kozmetika je bohatá na esenciálne mastné kyseliny v použitých prírodných olejoch, ktoré podporujú hydratáciu a obnovu pokožky. Pridajte k tomu pravidelný príjem tekutín a vaša pokožka bude žiariť zdravím!
Aké osvedčené látky treba hľadať v kozmetike na účinnú hydratáciu pleti?
Nech sa páči, tu sú:
- Emolienčné látky sú lipidového charakteru a zabraňujú odparovaniu vody. Majú svoje miesto v hydratácii pokožky. Sem patria prírodné oleje, skvalén a skvalán, prírodné vosky, parafíny a silikóny s dlhým reťazcom. Parafíny a silikóny len “sedia” na pokožke a spôsobujú v dlhodobom horizonte až zaparenie pokožky a znižujú prirodzenú regeneráciu pokožky, naproti tomu prírodné oleje sa aktívne rozkladajú na glycerol a mastné kyseliny a zabudovávajú sa do vrstiev kože.
- Aktívne bariérové látky ako ceramidy, cholesterol či fytosteroly sa zabudovávajú do kožnej bariéry a zabezpečujú prirodzenú funkciu hospodárenia s vodou.
- Zvlhčovače vykazujú silnú väzbu s vodou. Patria sem napríklad alantoín, ektoín, betaín, a iné aminokyseliny, D-pantenol, glycerín, glykoly (napríklad pentylén glykol), kyselina mliečna, minerálne soli, monosacharidy (ako glukóza), sorbitol, urea a fosfolipidy.
- Filmotvorné látky sú prírodné, biosyntetické a syntetické polyméry. Sú to veľké molekuly, ktoré neprenikajú cez pokožku, ale vytvárajú film, ktorý zabraňuje odparovaniu. Tiež viažu vodu ako zvlhčovače. Sem patria napríklad extrakty z morských rias, aloe vera gély, karboméry, hyalurónová kyselina, polyetylénglykol, polypeptidy, polysacharidy, xantán.
- Rastové faktory a látky modulujúce akvaporíny. Akvaporíny sú neoddeliteľnou súčasťou systému udržiavania hydratácie pokožky. Zabezpečujú efektívny transport vody a glycerolu cez bunkové membrány a prispievajú k zadržiavaniu vlhkosti, elasticite pokožky a celkovému zdraviu pokožky. K nim patria napríklad rôzne extrakty z rastlín. Napríklad rastlinné extrakty z druhov ako Paeonia (pivonka), ktoré môžu obsahovať proteíny podobné akvaporínu, sa používajú vo formuláciách určených na hydratáciu a zlepšenie zdravia pokožky.
Ako je to teda s tým hydratačným krémom vo vysokej nadmorskej výške a v lietadle?
Zvlhčovače nemusia fungovať efektívne vo vysokých nadmorských výškach a v lietadlách kvôli nižšej úrovni vlhkosti a nižšiemu tlaku v tomto prostredí.
V lietadle je tlak v kabíne nastavený na úroveň nižšiu ako je normálny tlak, je to okolo 60% hodnoty normálneho tlaku. Takýto tlak je v prírode vo výške približne 2000-2400 m nad morom. Okrem toho je tam suchý vzduch, čiže má nízku vlhkosť. Tieto dva faktory pri normálnej teplote vedú k rýchlejšiemu odparovaniu vody z pokožky. Ak použijete krém s bežnými, nízkomolekulovými zvlhčovačmi ako je glycerín, urea, minerálne soli, tie nie sú schopné vodu v koži za týchto podmienok zadržať. Každé ďalšie nanášanie takéhoto krému situáciu paradoxne ešte zhoršuje- odparovanie vody zahusťuje ostatné zložky nanesené na pleť a to môže viesť k podráždeniu kože, ak sa prekročí určitá hranica.
Podobná je situácia aj vo vysokej nadmorskej výške. Je tam nižší tlak vzduchu a odparovanie vody z pokožky je zrýchlené. Najviditeľnejším prejavom sú popraskané pery, ale samozrejme aj dehydrovaná pokožka tváre a rúk.
A ešte spomeniem jeden príklad, ktorý je vlastne extrémnou situáciou: V našich podmienkach v zime máme teplotu okolo 00C a takmer 100% vlhkosť vonku a vnútri máme vykúrené na 200C a vlhkosť okolo 20-30% alebo aj nižšiu, ak je tam aj nejaké riadenie vzduchu. Viete si predstaviť, že pleti môže robiť veľký problém sa s týmto nastavením vyrovnať.
Čo si teda zobrať do hôr alebo ako si pripraviť pleť na cestu lietadlom? Najprv je dobré si pleť zvlhčiť pomocou hydratačného gélu, obsahujúceho zvlhčovače ako glycerín, pantenol či cukry (napr. sorbitol) spolu s vysokomolekulovými filmotvornými látkami ako xantán, kyselina hyalurónová, proteínové lyzáty či aloe vera. Druhým krokom je použitie lipidového prípravku, ktorý vytvorí lipidový film, zabraňujúci zvýšenému odparovaniu vody v týchto podmienkach. Bambucké maslo či prírodné oleje a vosky sú výbornými ingredienciami pre takýto krém.
A viete, že u nás, v LABORY55 máme presne takú kombináciu, ktorú si môžete so sebou ľahko zobrať do ruksaku na hory alebo aj do lietadla? PANTHENOLYQ gélové sérum s 5% pantenolom, 5% niacínamidom, alantoínom, extraktom z konopnej múky, glycerolom, sorbitolom a xantánom použijete ako prvý krok. V druhom kroku si môžete vybrať z našich balzamov– HELPYQ alebo PROTECTYQ, alebo použijete vysokolipidový krém VELVETYQ. Všetky obsahujú prírodné oleje, maslá alebo vosky spolu s klinicky preukázanými látkami ochraňujúcimi kožnú bariéru. A všetky sú mimoriadne multifunkčné, takže ich použijete na rôzne účely. Jedine, na čo musíte dávať pozor, je informácia, kde vo svete je použitie konopného výťažku v kozmetike povolené. Ak však použijete kombináciu PANTHENOLYQ a PROTECTYQ, máte úplne po starostiach aj v tomto ohľade.
Záver
V článku sa venujeme dôležitosti správnej hydratácie pleti, najmä v extrémnych podmienkach, ako sú vysoké nadmorské výšky alebo suché prostredie lietadla. Často sa stretávame s problémom, že bežné hydratačné krémy nefungujú efektívne v takýchto situáciách.
Rozoberáme rozdiel medzi suchou a dehydrovanou pokožkou a ukazujeme, že správna hydratácia nie je len o vode, ale aj o zachovávaní vlhkosti prostredníctvom lipidov a olejov, ktoré tvoria ochrannú bariéru pokožky. Odporúčame osvedčené látky, ktoré by mala kozmetika na účinnú hydratáciu obsahovať, vrátane emolientov, aktívnych bariérových látok a zvlhčovačov.
Nakoniec predstavujeme prístup ku kombinovanej hydratácii, ktorý spočíva v použití zvlhčujúceho gélu nasledovaného lipidovým prípravkom, aby sa zabezpečila optimálna ochrana a hydratácia pokožky v náročných podmienkach.
Článok pripravila Ing. Martina Lutterová, PhD, biochemička, špecialistka v oblasti life sciences, konzultantka medicínskych inovácií, vývojárka a výrobca hojivej konopnej kozmetiky a zdravotníckych pomôcok vo www.LABORY55.com
